Dnešný Cavalier King Charles Spaniel je priamym potomkom
malých španielov, ktorých môžeme vidieť na obrazoch zo 16., 17. a 18. storočia.
Malí španieli boli pomerne bežný ako spoločníci dvorných dám v časoch
Tudorovcov, ale svoj „kráľovský titul“ King Charles spaniel získali za vlády
Stuartovcov. História nám napovedá, že kráľa Karola II. bolo len zriedkakedy
vidieť bez dvoch - troch či viacerých týchto stvorení.
V behu času a s nástupom holandského kráľovského dvora
Williama III., malý španieli vyšli z módy a postupne ich nahradili mopsy. Počas
18. a 19. storočia nebolo o malých španieloch viac počuť. Vtedy bol známy
špeciálny typ červeno-bielych malých španielov z paláca Blenheim lorda
Marlborough, hlavne vďaka ich loveckým kvalitám, hoci slúžili aj ako spoločníci
dám.
V dávnej minulosti neboli výstavy psov a neexistovala
potreba štandardu plemena, takže typ a veľkosť boli veľmi variabilné. Za vlády
kráľovnej Viktórie začali chovatelia organizovať výstavy a nadšenci začali
chovať psov seriózne a požadovaného typu. To prinieslo novú módu; psov s
krátkou tvárovou časťou postupne sa vyvíjajúcich do úplne plochej tváre ako je
to u moderného King Charles španiela. Bolo množstvo schopných chovateľov, ktorý
úspešne chovali psov vysokej kvality s plochou tvárovou časťou, klenutou lebkou
a dlhými nízko nasadenými ušami. Tento typ je stále populárny a je to veľmi
milé plemeno.
Potom pán Roswell Eldridge, Američan a veľký milovník
malých španielov, prišiel do Anglicka a bol veľmi nemilo prekvapený, že tu
nenašiel žiadnych malých „nosatých“ španielov. V snahe dosiahnuť nápravu,
vypísal cenu na Cruftovu výstavu počas troch rokov (neskôr to bolo predĺžené na
5 rokov) 25 libier pre najlepšieho psa a sučku psej rasy ako sme ju mohli
vidieť za čias kráľa Karola II. Nasledujúca veta je citátom z katalógu Cruft's:
„Ako na obrázok z čias kráľa Karola II., dlhá tvárová čas, bez stopu; plochá
lebka, bez sklonu ku klenutiu a so spotom v strede temena.“
